jojo, dobre bolo, paradny lahky objemovy trening na sobotne Tatry Tour. kopec znamych tvari z inych cykloakcii, dalo sa v pelotone dobre porozpravat.
inak takychto akcii sa za rok jazdi viac, napr. BA-Jasna, pre zaciatocnikov je to ovela vhodnejsie, menej kopcov, aj ked sa ide o chlp rychlejsie ..
najtazsi usek jednoznacne TT-Hlohovec - rano, tma, kosa, rychlost pod 20 kmh.. najkrajsi jednoznacne od Hybe po odbocku na Strbske pleso. dojem nam trosku kazil vodic v sprievodnom voze, ktory asi nikdy nesiel na biku - brzdit celo balika dole kopcom v 50kmh moze len magor ..

Ahojte, musim pochvalit Tominov report z Rysov,vystihol v nom podstatu dojmov a pocitov viacerych z nas, co sme mali moznost tu atmosferu a celu akciu zazit a vychutnat do posledneho duska.
Mne je trosku luto, ze som si to nemohla vychutnat a opatovne vyskusat v sedle bika, tak ako som chcela, ale svoje caro to malo urcite aj z mojho pohladu sprievodneho a obsluhoveho vozidla.S Martinom a Petom (ktorym sa chcem este raz takto dodatocne podakovat, chalani boli ste perfektní) sme sa snazili vsetkych nasim priatelom - spinningacom na bikoch co najviac napomoct k prejdeniu nie malo narocnej 310 km trasy formou nielen podavania a miesania iontových napojov, tyciniek, kavy,...ale i povzbudivým slovom ci vtipom im vliat energiu do dalsich kilometrov s istotou, ze keby cokolvek sa komukolvek stalo ideme autami s nimi kazdy kilometer.
Cestovat autom od 3:30 do 20:30 20km/h do Tatier, kmitat za plnej prevadzky aut, kamionov, autobusov medzi roztrusenym pelotonom cyklistov, miesat, chystat a podavat iontove napoje,vodu, energeticke tycinky, nahradne kusy satstva, do toho fotit a kamerovat, ku kazdemu z nasich sa dostat a uistit sa, ze ma vsetko co potrebuje a ak nema, tak nieco doplnit, vymenit ci len povzbudit bola pre mna nova a nezabudnutelna skusenost.
Vsetkym co mali v to rano odhodlanie si sadnut na bike a ist z Trnavy do Tatier patri moj velky obdiv, nezalezi kolko kto presiel, hlavne, ze tam bol a skusil to, kazdy mal svoje osobne ciele a mety, ale kazdemu jednemu cielu patri uznanie a pochvala.
Ak mate za jeden den v nohach tolko kilometrov na biku, pripadne mensie pady a doranane kolena (co mali aj nasi spinningaci) a rano vas niekto buntosi z postele a taha na nejaky horsky stit, akurat vtedy zacina ta prava zabava. Bez vtipu a potrebneho humoru by sme nezdolali ani najmensi kopec v okoli. Ten vikend sme nielen vysli na Koprov stit, ale spravili sme si aj mensiu exkurziu po vysokorskych chatach samozrejme spojenu s ochutnavanim tamojsich specialit a kochanim sa tatrnaskych vyhladov vsetko za doprovodu skvelej nalady a usmevu na perach...
A ci pojdem aj buduci rok? Jasne, tomuto sa neda odolat.

takže vy obaja máte spisovateľské duše. obidva príspevky sú výborné, a tvoj je ešte lepší než komentár v Trnavských novinách k tejto akcii, lebo to bol len akýsi ozaj priemer bez emocionálneho podtonu. Akcia bola uzasná, a ľudia takisto a myšlienka, ktorá ma napadla je, že tento typ športu spája ľudí rôznych vekových kategórii a asi aj záujmov, takže tá zostava ľudí, ktorá bola ten víkend v Tatrách, by sa bez Vás Bea a Tomi, určite nezišla.Takže šport spája ľudí..asi tak by sa to dalo ukončiť. papa
Zuzana

Ďakujem za diskusiu je to pre mňa poučné...

Ahojko...
ja chcem v prvom rade poďakovať Bejke a Maťkovi za starostlivosť a servis,ktorý v ten deň bol potrebný.
Síce som neprešla celú trasu ale svoj cieľ som si splnila a som so sebou spokojná (síce to dlho trvalo ale predsa len je). Náročnejšie úseky ako Čertovicu a potom dalej až do campu som radšej vzdala, no s myšlienkou, že budúci rok (ak sa podarí) to zvládnem aj so spoločníčkou Bejkou.
Ešte dakujem aj chlapcom z nášho tímu, že ma podržali a povzbudzovali v náročnejších úsekoch ked som si už myslela, že som na to sama. Bol to nezabudnutelný zážitok.
A druhý deň a výstup na Kôprov štít.Dnes už len spomienky ale vtedy to bola nádhera, ktorá sa volá príroda.Bolo to niečo úžasne vidieť tie skaly a na nich štverajúcich sa spinningáčov.Zároveň dávam "klobúk dole" pred Nanuš.Nie preto, že je moja mama ale preto, že aj s odretým a napuchnutým kolenom sa dokázala vyštverať až do ciela (na Kôprov štít).
Dúfam,že budúci rok bude taktiež o zábavu postarané,a dnes už len spomínajme na Nonstop cyklotúru Trnava-Rysy 2009...