Mám rád prekonávanie svojich hraníc, dosahovanie vytýčených cieľov a preto keď prišla výzva dosiahnuť najvyšší vrchol Slovenskej republiky neváhal som ani chvíľu. Po kondičnej stránke som bol pripravený avšak technická stránka lezenia po skalách i technická náročnosť terénu ma trocha prekvapili, občas som mal i problém pustiť sa skaly a prechytiť sa inej, ešte našťastie že nebolo až tak jasno. Strach nie je dobrý kamarát.

Učastníci výstupu: Dušan Izakovič(29), Peter Jagelka (32), Miloš Borčány(32), Vladimír Jelačič(46), Rasťo Chalás(26), Tomáš Blahút(27)

Budíček 2:15 ráno. Podľa informácií od horského vodcu (vynikajúci Svetozár Lacko (57)), sme mali začať výstup skoro ráno pretože o 12:00 sa mal spustiť dážď a vtedy je už fajn byť zo skaly dolu na chodníku. Bolo ráno a nádherne jasno 4:10 keď sme zapli baterky a ešte po tme začali náš prvo-výstup do neznačenej časti Vysokých Tatier. Po Batizovské pleso sa nám rozvidnelo. Príroda vstáva, slniečko pomaličky vykukne spoza kopca a mi si užívame jeho prvé ranné lúče. Niečo málo spapáme pár fotiek a poďme ďalej dnešná predpoveď je jasná o 10:00 vrchol a o 12:00 musíme byť von zo steny.

Od Batizovského plesa začíname naberať výšku, zdolávame prevýšenie. Sveťo (tak sme oslovovali nášho sprievodcu) sa stále otáča či nás niekto nenasleduje. Vysvetľuje prečo ideme tade kade ideme, rozpráva rôzne príhody skalolezcov, hazardérov i horských vodcov. Cesta nám tým krásne ubieha,  Sveťo nás zoznámi i s kvetinkami, ktoré po ceste míňame, spomenul i tragédie posledných mesiacov, vysvetlil čo spravil daný jedinec zle a prečo to skončilo veľakrát i smrťou. Počúvali sme pozorne a vyvarovali sa všetkému.

Pod nástupom do steny sme si obliekli sedáky a nasadili prilby. Keby niečo. Chalanov som uistil, že sme dobre poistený, tak môžeme začať liezť. Lezenie sa mi páčilo, to som však ani netušil aké náročné bude na hrebeni. Náročné bolo pre nás, ktorí nemali žiadne skúsenosti s lezením, Sveťo mi pripomínal  skôr kamzíka, ktorý sa pohybuje vo svojom domove. Vrchol sme dosiahli, šli sme nádhernou cestou a o to bol náš pocit na vrchole radostnejší. Výhľad nebol ideálny ale Tatry spoza oblačnosti ukázali i kúsok svojej krásy, akoby nám chceli povedať „prídite zas ukážeme viac.“ Vytiahli sme svoje vrcholové tričká, ktoré pripravil pre členov výstupu Miloš a treba povedať, že sa pohral. Jedno sme venovali na pamiatku i Sveťovi.

Pre zostup sme si vybrali inú cestu bola rovnako zaujímavá. Tesne pod vrcholom nám zahrmelo, nikdy som hrmenie nepočul tak blízko, trošku nás to vystrašilo, aby neprišiel dážď skôr ako mal. Chalani vydajme sa dolu! Zo steny sme zliezli podľa plánu o 12tej a o chvíľu začalo i pršať našťastie množstvo zrážok nebolo podľa predpovedi tak nás iba príjemne schladil, lebo poviem vám na tých skalách mi bolo chvíľami veľmi horúcu, pripadal som si ako pavúk len mi chýbali ešte dve nohy a dve ruky, mal som ich akosi málo na plynulé zlezenie. Na chatu sme dorazili asi o 15tej hodine plný emócií, zážitkov ale i únavy.

Ďakujem chalanom za pomoc, boli sme skvelá partia, cítil som sa bezpečne. Je dôležité aby ste si vo výške rozumeli. Nám sa to podarilo všetci sme si uvedomovali nebezpečenstvo, chceli sme adrenalín, zážitky a dosiahnuť vrchol, skvelá parta. Zase nás dostal Sveťo keď spomenul, že jeho dcéra zvládla Gerlach touto cestou v 9tich rokoch bez istenia, má to v krvi, tým sme sa uchlácholili....

Možno Vás táto séria fotografií inšpiruje......

Alebo skúsite niečo z tohto? Nechajte inšpirovať krásami Slovenska, sú krásne tak ako naše ženy....

www.svetozarlacko.szm.sk

www.picasaweb.google.sk/sveto.lacko